🧠 Biológia: Nervová sústava a zmysly ⚡

Nervová sústava je tvorená sieťou neurónov, ktoré menia všetky podnety z nášho okolia na dôležitý elektrický impulz vzruch. Základnou jednotkou je neurón, ktorý v tele dospelého človeka vzniká nanovo počas celého trvania jeho dospelého a starobného života. Tieto bunky slúžia výhradne na mechanickú podporu mozgu a miechy, aby nedošlo k ich poškodeniu pri prudkom pohybe. Nervové bunky sú jediné bunky v organizme, ktoré vôbec nepotrebujú kyslík a živiny na svoju správnu a zdravú činnosť.

Dráždivosť vyjadruje schopnosť tela prijímať živiny a reflex je odpoveď organizmu na akékoľvek dôležité vnútorné alebo vonkajšie podráždenie. Pod pojmom dráždivosť rozumieme schopnosť reagovať na podnety, zatiaľ čo reflex je odpoveď celého nášho organizmu na toto podráždenie. Tieto dva dôležité pojmy označujú rovnaký proces spracovania elektrických signálov v mozgu bez potreby zapojenia našej dôležitej miechy. Dráždivosť je proces učenia sa nových vecí a reflex je automatická reakcia, ktorú dokážeme kedykoľvek ovplyvniť našou silnou vôľou.

Miecha je povrazec dlhý asi tridsať centimetrov a plynule prechádza celou chrbticou až k našim posledným bedrovým kostiam. Tento dôležitý nervový povrazec meria približne štyridsaťtri centimetrov a končí v úrovni prvého driekového stavca nášho chrbticového kanála. Valcovitý stĺpec tkaniva dosahuje dĺžku päťdesiat centimetrov a jeho ukončenie sa nachádza priamo v oblasti krčnej chrbtice jedinca. Miecha je dlhá presne jeden meter a prechádza cez lebku až k dolným končatinám, kde riadi pohyb prstov.

Ochrana je zabezpečená svalmi krku a blanitý obal obsahuje len čistú vodu bez akýchkoľvek ďalších dôležitých látok a živín. Ústredná nervová sústava je chránená kostrovým obalom a blanami s mokom, ktorý tlmí všetky otrasy a prenáša potrebné živiny. Tieto dôležité orgány sú chránené silnou vrstvou tuku a mozgovomiechový mok slúži výhradne na prenos hormónov do celého tela. Kostrový obal chráni len mozog, kým miecha je voľne uložená pod pokožkou, aby mohla veľmi rýchlo vnímať okolité dotyky.

Sivá hmota je tvorená výbežkami neurónov, kým biela hmota obsahuje telá buniek a nachádza sa vždy len na povrchu. Vnútornú časť miechy tvorí sivá hmota z tiel neurónov a vonkajšiu časť tvorí biela hmota zložená z nervových výbežkov. Obe hmoty majú rovnaké zloženie a líšia sa len tým, že biela hmota vedie vzruchy výhradne do našich vnútorných orgánov. Biela hmota sa nachádza vo vnútri a tvoria ju telá neurónov, zatiaľ čo sivá hmota na povrchu zabezpečuje vnímanie.

Sídlia tu reflexy ako prehĺtanie, slinenie, kašlanie a dýchanie, ktoré zabezpečujú základné prežitie organizmu bez nášho vedomého ovplyvňovania vôľou. Predĺžená miecha riadi zrak a sluch, pričom jej hlavnou úlohou je vyhodnocovať všetky podnety prichádzajúce z vonkajšieho prostredia jedinca. Táto časť mozgu má na starosti výhradne duševnú činnosť ako je pamäť a myslenie, čo nám pomáha pri učení. V tejto oblasti vznikajú len úmyselné pohyby končatín, ktoré vieme kedykoľvek zastaviť, ak sa na ne sústredíme silou vôle.

Mozoček je zodpovedný za uchovávanie pamäti a rozvoj reči, čo umožňuje komunikáciu s ostatnými ľuďmi v našom blízkom okolí. Táto časť mozgu riadi rovnováhu tela a zabezpečuje presnosť pohybov, bez ktorých by sme nedokázali vykonať žiadnu koordinovanú manuálnu činnosť. Úlohou mozočka je spájať predný mozog s medzimozgom, čím sa urýchľuje prenos elektrických vzruchov do všetkých našich vnútorných orgánov. Mozoček riadi pohyb očí a spracúva informácie o farbe predmetov, ktoré vidíme v našom vonkajšom prostredí každý jeden deň.

K tomuto spojeniu dochádza v strednom mozgu, ktorý zároveň riadi zrakové reflexy a pomáha nám udržať si náš vzpriamený postoj. Nervová a hormonálna sústava sa spájajú v medzimozgu, čím sa zabezpečuje jednotné a správne fungovanie všetkých pochodov v našom tele. Toto spojenie sa nachádza v moste, ktorý tvoria nervové vlákna vedúce vzruchy priamo do predĺženej miechy a ďalej k svalom. Riadenie hormónov prebieha výhradne v pologuliach predného mozgu, kde sa nachádzajú špeciálne ústredia pre tvorbu všetkých dôležitých chemických látok.

Na povrchu je sivá mozgová kôra, kde sídli pamäť, tvorivosť, myslenie, správanie a reč, ktoré tvoria základ našej duševnej činnosti. Povrch je tvorený bielou hmotou, ktorá riadi výhradne náš zrak a sluch, zatiaľ čo myslenie prebieha hlboko vo vnútri mozgu. Nachádzajú sa tu len ústredia pre zmyslové orgány na hlave, kým pamäť a tvorivosť sú uložené v oblasti predĺženej miechy. Celý povrch predného mozgu riadi len vrodené reflexy a správanie, ktoré nedokážeme vôbec ovplyvniť pomocou sily našej vlastnej vôle.

Útrobné nervy ovládame vôľou pri dýchaní, kým mozgové nervy pracujú úplne nezávisle od nášho vedomia počas celého dňa i noci. Činnosť mozgových a miechových nervov si uvedomujeme a ovládame ju vôľou, ale vzruchy z útrobných nervov si vôbec neuvedomujeme. Všetky nervy v tele dokážeme ovládať silou vôle, ak sa na ich činnosť dostatočne dlho sústredíme pomocou špeciálneho tréningu mysle. Miechové nervy riadia len hlavu a útrobné nervy zas riadia oblasti od krku nadol, pričom oboje dokážeme ovládať našou vôľou.

Receptory sú bunky citlivé na fyzikálne podnety ako svetlo a zvuk, alebo na chemické podnety, medzi ktoré patrí vôňa a chuť. Sú to svalové bunky, ktoré reagujú na mechanický tlak, čím nás chránia pred poškodením nášho dospelého organizmu v nebezpečnom prostredí. Receptory sú špeciálne časti medzimozgu, ktoré vyhodnocujú len informácie o teplote a chuti jedla, ktoré práve prijímame počas dňa. Ide o nervové vlákna v srdci, ktoré reagujú na zmenu tlaku krvi a posielajú signál do pologúľ nášho veľkého mozgu.

Čuchové receptory sú uložené v oblasti jazyka a pach si následne uvedomujeme hlboko v centre nášho stredného mozgu a medzimozgu. Tieto receptory sa nachádzajú v nosovej dutine a samotný pach si človek uvedomuje v mozgovej kôre na povrchu nášho predného mozgu. Čuch vnímame pomocou voľných nervových zakončení v pľúcach, ktoré prenášajú vzruchy priamo do predĺženej miechy a centra nášho dýchania. Receptory pachu sú rovnomerne rozložené po celej pokožke tváre a signály posielajú do čuchového nervu, ktorý sídli v našom uchu.

Sú to chute kyslá, horká, slaná a sladká, pričom ich receptory sa nachádzajú v ústnej dutine na celom povrchu nášho jazyka. Rozlišujeme chute ostrú, sladkú, jemnú a kyslú, ktoré spracúvajú chuťové bunky uložené výhradne v našom krku a na hornom podnebí. Základné chute sú len tri a vnímame ich pomocou zrakového nervu, ktorý vyhodnocuje vzhľad a vôňu jedla pred jeho konzumáciou. Poháriky na jazyku vnímajú len teplotu a drsnosť stravy, zatiaľ čo skutočnú chuť jedla určujú výhradne receptory pachu v nosovej dutine.

Hmatové telieska reagujú na svetlo a v orgánoch máme voľné nervové zakončenia, ktoré nám umožňujú cítiť vôňu a chuť všetkých jedál. Tieto telieska sú citlivé na dotyk a tlak, pričom v orgánoch máme voľné nervové zakončenia pre pociťovanie bolesti a dôležitej teploty. Hmatové receptory vnímajú len bolesť a v orgánoch sú telieska na vnímanie drsnosti a vlhkosti prostredia, v ktorom sa práve nachádzame. V koži máme len receptory na teplo a všetky ostatné kombinované pocity hmatu sa spracúvajú výhradne v pologuliach nášho predného mozgu.

Kyslík v mozgu slúži výhradne na ochladzovanie sivej kôry, aby nedošlo k jej prehriatiu pri náročnom myslení alebo pri našej tvorivosti. Mozog je energeticky náročný orgán a kyslík so živinami privádzané krvou sú kľúčové pre jeho neustálu a správnu biologickú činnosť. Prísun živín je potrebný len na to, aby sa neuróny mohli v dospelosti neustále deliť a nahradzovať tak staré odumreté bunky. Bez kyslíka by sa mozgovomiechový mok zmenil na pevnú látku a mozog by stratil svoju dôležitú ochranu pred nárazmi a otrasmi.